Mnohí ľudia majú pocit, že sa neustále pohybujú v jednom pracovnom kolotoči. Zamestnanie, rodina, služba... Jedna práca strieda druhú, všade sa snažia byť v pohotovosti, a keďže všetko sa stihnúť nedá, a už zďaleka nie perfektne, cítia sa uštvaní a vyčerpaní. Pýtajú sa: „Kde sa v tomto všetkom nachádzam ja? Žijem vôbec?“
            Keď si pápež sťažoval svätému Bernardovi na neľudskú ťarchu svojho úradu, tento svätec mu poradil: „Dopraj si sám seba.“ Každý človek by si mal „dopriať sám seba“. Víkend na chate, dobrú večeru s niekým, s kým sa cíti dobre, robiť niečo, čo robí rád. Dôležité je pritom naozaj na chvíľu sa zastaviť, vnímať sám seba, oddýchnuť si.
            Zodpovedná úloha predpokladá, že človek sa bude musieť zrieknuť mnohého, čo má a robí rád. Musí však vedome a dobrovoľne prijať skutočnosť, že jeho život je viac pre druhých ako pre seba. Avšak i v takomto prípade je potrebné poznať správnu mieru. Pretože ak sa úplne rozdávam druhým a nemyslím pri tom na seba, ocitám sa v úlohe obeti. Ako obeť šírim okolo seba agresívnu náladu a znepríjemňujem svojmu okoliu život.
            Takže v každom prípade, ako hovorí svätý Bernard „Dopraj si sám seba...“

Keď ťa zmámi únava, Boh sa odmlčí. Svojím odpočinkom vojdeš na miesto, kde vládne Slovo. Boh nehovorí k ľuďom unaveným, zlý duch to však robieva.
                                                                                                                                 brat Efraim